Aktívni študenti Gymnázia Hlinská sa rozhodli, že niektoré krúžky si zoberú viac pod svoje krídla. Na neformálnom vzdelávaní v Oščadnici sa učili, ako na to.
Na podlahe konferenčnej miestnosti sú položené štyri kôpky. Na každej je veľký list papiera, dvadsať špagiet, meter papierovej lepiacej pásky a špagátu. Medzi nimi tróni jeden marshmallow. K jednotlivým kôpkam sa pomaly zoskupujú študenti a sadajú si na podlahu.
„Za desať minút musíte z týchto pomôcok postaviť čo možno najvyšší objekt, na vrchu ktorého bude marshmallow. Najvyššia veža vyhráva,“ vysvetľuje zadanie aktivity lektorka Aďa.
Prvých pár minút sa veľa nedeje. Miestnosťou prúdia myšlienky, nápady a tímové diskusie. Až po vypršaní času sa ukazuje, akú stratégiu vymyslel ten-ktorý tím. Niektorá veža má tri nohy, iná deväť. Ďalšiu drží pokope špagát. Jedna stavba spadla ešte pred dokončením.
Po určení víťaza sa slova ujíma opäť lektorka. Jej otázky smerujú k tomu, ako v náhodne rozdelených skupinách študenti spolupracovali. Všetci spoločne nakoniec prichádzajú k záveru, že každý človek má vlohy, ktoré sa v tíme dajú využiť. „Niekto je dobrý plánovač, iný sa zas prvý rozbehne, keď mu poviete, čo má robiť. A ďalší je zas dobrý v hľadaní chýb v postupe a dokáže navrhnúť zlepšenia. V ideálnom tíme sa stretnú rôzni ľudia, pričom každý má určité špecifické vlohy,“ vysvetľuje. Takýto ideálny tím potom dosahuje závratné výsledky veľmi jednoducho.
„Najviac sa mi páčili hry a večery, ktoré sme trávili pokope. A som veľmi rada, že sme pracovali všetci spolu ako jeden tím a nikto nebol odstrčený,“ hodnotí tri dni strávené na Kysuciach tretiačka Erika Hájková, ktorá je aktívna v Zelenej škole a zapojená do príprav novej školskej firmy.
O čo vlastne ide
Aj takto vyzerá neformálne vzdelávanie. Podobnými aktivitami dokázali na víkendovke nazvanej AŠGH (Aktívni študenti Gymnázia Hlinská) vyplniť lektori Lukáš a Andrea posledné prázdninové dni sedemnástim gymzákom.
Kto sú aktívni študenti, o ktorých je reč? A ako ich práca súvisí s inštitúciou gymnázia?
Nielen spomínaný víkend v Oščadnici, ale v podstate všetko, čo sa v škole aj mimo nej udialo od júna do septembra, nejako súvisí s iniciatívou študentov. Tí sa rozhodli, že niekoľko mimoškolských krúžkov, v ktorých vidia zmysel, budú vo väčšej miere viesť sami a stanú sa ich vedúcimi. Sami si určia, čomu sa na krúžku chcú venovať a aké metódy zvolia. Z učiteľa sa tak stane garant, ktorý na všetko dozerá, mentoruje vedúcich a stará sa o to, aby všetko fungovalo tak, ako má.
Iniciatívni vedúci preto strávili celé letné prázdniny prípravou materiálov, ktoré jednotlivé krúžky definujú a rozpracovali plány činnosti na celý školský rok.
Vznikli z toho napríklad návrhy na činnosť novej školskej firmy, mediálneho klubu, experimentálneho, debatného, literárneho klubu či Zelenej školy.
Nová iniciatíva, ktorá je na Gymze zatiaľ len v plienkach, však má potenciál slúžiť ako príklad participácie mladých aj pre ďalšie školy. A aj preto aktívnych gymnazistov podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Žilinský samosprávny kraj. Napríklad aj tým, že sa mohli zúčastniť spomínanej víkendovky.
Krúžok: ideálne miesto na neformálne vzdelávanie
Reálna práca na krúžku nie je len o administratíve, plánoch a tabuľkách. Je najmä o práci v tíme, o komunikácii a spoločnom nadšení venovať sa konkrétnej veci, ktorá všetkých členov zaujíma. A o dobrej metóde, či rovno metódach práce.
Študenti opäť sedia v skupinkách na podlahe v konferenčnej miestnosti. Od lektorov dostali ústrižky papiera s rôzne dlhými textami. Niekde je napísané jedno slovo, prečítať, čo je na tých väčších, trvá aj niekoľko minút.
„V skupinách sa pokúste zoradiť texty do stĺpcov podľa šablóny, ktorú ste dostali,“ vysvetľuje Aďa zadanie ďalšej úlohy.
Tentoraz to už nie je hra. Každý tím totiž vyskladá z ústrižkov tabuľku, v ktorej sú zadefinované rôzne metódy práce s tímom. V jednom stĺpci je stručná definícia, nasleduje uplatnenie metódy v praxi a varovanie pred rizikami.
Pred sobotňajšou večerou tak študenti napríklad vedia o výhodách skupinovej práce, prípadovej štúdie či brainstormingu. Na prekonanie prvotných bariér medzi ľuďmi, ktorí sa nepoznajú, sa dá využiť napríklad aktivita „lámač ľadov“ či „energizer“. Pár spôsobov, ako na to, im lektor Lukáš ukáže v nedeľu.
Všetky tieto metódy sa dajú okrem rôznych školení využiť aj na krúžkoch. Zásadná výhoda krúžkov totiž spočíva v tom, že oproti klasickému vyučovaniu sa na nich dokáže vo veľkej miere uplatniť práve neformálne vzdelávanie.
„Na bežnej hodine sa väčšinou učíte tak, že učiteľ je zdrojom informácií a vy ste motivovaní súťažiť ako jednotlivci o čo najlepšiu známku. Ak sa nenaučíte, dostanete päťku a je zle.
Pri neformálnom vzdelávaní síce takisto sledujete nejaký cieľ, ku ktorému chcete dospieť, ale učiteľ nie je jediným držiteľom vedomostí. Ak niekto niečomu nerozumie, väčšinou mu to dovysvetľujú rovesníci. Na druhej strane však nie je garancia, že každý odíde s rovnakými vedomosťami,“ vysvetľuje lektor Lukáš Hrošovský počas workshopu zameraného na rozdiely medzi typmi vzdelávania. Sám sa neformálnemu vzdelávaniu a práci s mládežou na Kysuciach venuje už niekoľko rokov. Pracuje ako zamestnanec Ministerstva školstva a na víkendovke „AŠGH“ je hlavným školiteľom. Počas celého školského roka bude gymzákom takisto zabezpečovať podporu a pomoc pri vedení klubov.
Sekunduje mu Andrea Maková, ktorá niekoľko rokov viedla Radu študentov v Banskej Bystrici. Dopĺňa, že „pri neformálnom vzdelávaní je v prvom rade dôležité to, koľko ste ochotní do neho vložiť odhodlania, energie a vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Pretože čím viac vzdelávaniu dáte, tým viac z neho dostanete. Ak mu venujete maximum, maximum aj získate.“
„Víkendové vzdelávanie bolo pre mňa veľmi obohacujúce. Získala som mnoho nových vedomostí a zručností, ako riadiť svoj klub, motivovať ľudí a pracovať s nimi. Absolvovali sme veľa aktivít a z každej som si odniesla niečo nové,“ opisuje význam neformálnej víkendovky druháčka Martina Šefarová, jedna z vedúcich Debatného klubu.
Bez ľudí je dobrý nápad nanič
Poslednýkrát sa vraciame do diania augustového vzdelávania pre vedúcich klubov. V Oščadnici je nedeľa predpoludním a v rohu konferenčnej miestnosti sú už na seba navŕšené pobalené cestovné tašky či kufre. Program však ešte nekončí. Naďalej sa živo prezentuje a diskutuje. Každý vedúci má sedem minút na to, aby predstavil, ako bude svoj klub prezentovať ostatným študentom na škole. Takisto má v krátkosti načrtnúť fungovanie klubu v najbližších týždňoch. Po každej prezentácii (je ich dokopy jedenásť) nasleduje krátka spätná väzba od lektorov a tipy, ako zatraktívniť ten-ktorý klub.
Marketingová stratégia bola ďalšou oblasťou, v ktorej lektori Lukáš a Aďa poskytli gymzákom svoje skúsenosti. Nešlo však o suché odporúčania od skúsených pre nováčikov. Viackrát sa dokonca stalo, že si študenti navzájom radili, ako svoje kluby posunúť ďalej, či ako vymyslieť pútavejšiu prezentáciu. Namiesto rivality bolo odvšadiaľ cítiť spolupatričnosť veľkého tímu. Tímu, ktorý síce má veľa menších kolies, dokopy však funguje ako jeden stroj. Celá študentská iniciatíva totiž sleduje jeden spoločný cieľ – nadchnúť nielen motivovaných, ale aj menej aktívnych študentov.
Na otázku, či sú dnes stredoškoláci aktívni aj mimo svojich školských povinností, by vám väčšina učiteľov na Slovensku zrejme povedala niečo takéto: Na škole je vždy skupina aktívnych študentov, ale aj skupina pasívnych študentov. Rozdiel medzi nimi je v tom, že zatiaľ čo aktívny študent má aktivít vyše hlavy a často nestíha, jeho menej zapálený kolega je viac spokojný, keď sa ho nič netýka.
V princípe akákoľvek snaha o zaktivizovanie študentov zo strany učiteľov narazí na riziko v podobe nedostatku tých „zapálených“ stredoškolákov. Čo sa však stane, keď prostredie školy začnú meniť samotní študenti?
Odpoveď na túto otázku je stále z väčšej časti zakrytá hustými mrakmi. Tie sa zrejme poodhalia až o niekoľko mesiacov, na konci školského roka. Dovtedy aktívnym študentom Gymnázia Hlinská neostáva iné, než pracovať a snažiť sa naplniť svoje vízie. Naplno svoje kluby rozbehnú spolu s ostatnými krúžkami začiatkom októbra.
Neboja sa neúspechu? Majú dosť energie? A sú pripravení aj na najhoršie? Aj toto všetko sa ukáže postupne. Na kysuckej víkendovke však nad obavami prevládali pozitívne emócie. Trefne ich zhrnula vedúca klubu Zelenej školy a Školskej firmy, tretiačka Tatiana Grečnárová:
„Myslím si, že naša škola má pred sebou úžasnú budúcnosť, ktorá sa práve začína. Ak budeme takto pokračovať a budú sa k nám pripájať ďalší a ďalší ľudia, tak sa nebojím povedať, že naša škola bude jednou z najlepších škôl v Žiline.“
Ján Barčiak, 4.A
