Vo štvrtok 17. októbra sme sa ako skupinka tretiakov a štvrtákov spolu s pani učiteľkami Štalmachovou a Faškovou vybrali do v stredoveku „medenej“ Banskej Bystrice, ktorá však zohrala úlohu aj v moderných dejinách Slovenska – práve tu bolo 29. augusta 1944 vyhlásené Slovenské národné povstanie. Chladné, ale slnečné ráno trochu pripomínalo iné chladné ráno, ktoré sme zažili pred rokom počas exkurzie v Osvienčime.
Pred chladom sme sa šli ukryť na hlavné námestie odrážajúce stredovekú slávu stredoslovenskej metropoly. Mohutné domy však vrhajú mohutný tieň, v ktorom je zima. Konečné útočisko sme tak našli až v modernom Múzeu Slovenského národného povstania.
Myšlienka, ktorá spájala exkurziu do Osvienčimu s tou banskobystrickou, sa neskrývala iba v podobnom počasí. Bola to myšlienka holokaustu a jeho dôsledkov. Do betónovej škrupiny múzea sme sa na dve a pol hodiny vybrali uvažovať ani nie tak nad dôsledkami holokaustu, ako nad spôsobom, akým sa jeho idea dostala do povedomia bežných ľudí.
„Rozprávame sa tu najmä o utrpení Židov, nezabúdajme však, že v koncentračných táboroch končili aj mnohí iní ľudia – od politických väzňov či homosexuálov až po Rómov,“ hovorí historička a lektorka v jednej osobe Lucia Sotáková. Podľa nej je veľa ľudí dnes už unavených, keď sa každú chvíľu riešia témy deportácií a Slovenského štátu. Na druhej strane však tvrdí, že „holokaust je oknom do ľudskej psychiky a dôkazom, čoho všetkého je racionálne uvažujúci človek schopný, ak je k tomu systematicky vedený.“
O dopade myšlienky holokaustu na človeka bol aj vzdelávací program, ktorý viedla. Popri základných informáciách sme sa počas rôznych aktivít ponorili hlbšie do zákerností propagandy a spoločne rozkrývali cestu, ktorá od pomenovania spoločenského nepriateľa viedla cez jeho dehumanizáciu až k arizácii a deportáciám. Interaktívne príbehy ľudí, ktorí prežili holokaust a podelili sa o svoje spomienky v krátkom filme, doplnila lektorka o relevantné historické fakty. Nebála sa pritom načrieť ani do dávnej minulosti. Židia boli podľa výskumov vystavovaní spoločenskému odsúdeniu už od stredoveku, niektoré predsudky, paradoxne, pretrvali až do dnešných dní.
„Prednášky, ktorých som sa zúčastnila, boli dobre pripravené a dozvedela som sa veľa faktov, ktoré som o holokauste predtým nevedela. Celkovo bola pre mňa exkurzia obohacujúca,“ hodnotí štvrtáčka a zároveň študentka seminára z dejepisu Tamara Šamajová.
Príbehy ľudí, ktorí zažili holokaust, sú rozmanité ako život sám. Dokonca aj cez krásu sa dá vnímať holokaust v príbehu jednej rodiny. Ukážkovým príkladom je rodina popredného slovenského maliara 19. a 20. storočia Dominika Skuteckého, ktorého vilu s galériou sme takisto navštívili. Pohľad na úchvatné maľby od tohto maliara židovského pôvodu dokladá, že ani realizmus či impresionizmus nemusia stačiť na to, aby vaši potomkovia neskončili v koncentračných táboroch.
Októbrová Banská Bystrica síce nebola šokujúca pre psychiku ako návšteva koncentračného tábora, dala však veľa podnetov našim mysliam. Ide pritom najmä o krehkosť, ktorú má dôstojnosť človeka v spoločnosti, pokiaľ je vystavená útokom. Banská Bystrica ponúka na toto uvažovanie špecifický pohľad. Starobylé mesto, ktoré dalo zárodok protifašistickému povstaniu, v dnešnej dobe prežíva akýsi myšlienkový zápas. Je dôkazom, že o histórii sa premýšľa stále. A ešte viac by sa malo premýšľať o súčasnosti.
Ján Barčiak IV.A
