Dňa 24. 11. 2021 sa uskutočnilo slávnostné online vyhodnotenie najlepších prác tejto celoslovenskej súťaže. Našu školu reprezentoval Marián Šintaj zo 4.C triedy v II. kategórii s poéziou, kde získal pekné 2. miesto.
K dosiahnutému výsledku srdečne blahoželáme a želáme veľa tvorivých síl.
H. Krajčovičová
Všetko dané
Vyšliapem si, náruživosť,
zo spotenia
Nevystačil s dychom, poprel,
zaodel sa-
do hrobovísk a ich výmerov
Hlavne si byť, vždy tým svojim
(a hoci aj nepriateľom)
To vie každý jeho-vista
Jeho zvislá výstuž výsad:
nemáš pero, vysaď nepokoje,
padaj v jablko, na záhradách,
nepopisovať syntax treníc!
(Pre nič, za milión)
Na interview, vlci do tiesňav
nevychytateľní sú, do fotónových pascí
spolu, neznelí sme, sediac si v pluráli
Rozsmútili sme sa po nezhubných kričiacich
Ďalšiu metaforu neznesiem,
teraz sa už len vytrať do genitívna
Neukultivoval ma pán z galérie
štiepim obrazy vo fragmentoch bolehlavy
Spletí plechových nuáns infoliniek,
tak bezradné cirkulujú
Zavoláme si na pomoc, erudovaného šarlatána, z krabíc od plechoviek studu?
Mám rád
Mám rád - požiarom hladkané,
pulzujúce,
priečiace sa panely
post-sovietskych blokov činžiaku
Mám rád – zaviň sa do
dužiny chlpatých broskýň,
spanilá, márnotratne,
zhýralá meluzína
Nánosom priškrť mnohé zo seáns
Dávno pokrytí a pod kryptami kyprých pôd sme
Posudok:
Kompozícia piatich básní Mariána Šintaja je autorsky originálna. Vnímam ju ako intelektuálny šejker na poetický drink. Osobné, prežité a zároveň myslené i neznáme tu nadobúdajú akési rovnovážne zastúpenie. Čitateľa či počúvajúceho to vedie nielen zdanlivo neznámymi duchovnými planinami, ale aj k nečakaným pointám ako: „zahrej ma zatratením“, či „nájdi priestor v inej zmyslovej substancii“. Alebo: „zavoláme si na pomoc erudovaného šarlatána, z krabíc od plechoviek studu?“ Spôsob, akým sú básne napísané, vyvoláva aj intelektuálny nepokoj, aj zvláštnu pietu voči tomu, že to, čo niekedy chceme uchopiť, je neuchopiteľné, nielen v živote, ale aj v jazyku. Úsilie o pochopenie súvislostí vecí je však nástojčivé a autor sa zaštiťuje básnickými metaforami a inotajmi. Je to jeden zo spôsobov „zavinúť samého seba do viečka“. A učiť sa vidieť vnútorným zrakom. Aj jeho milostné city majú širší diapazón, napríklad „požiarom hladkané, pulzujúce, priečiace sa panely post-sovietskych blokov činžiaku“ sú ako provizórna kulisa vonkajšieho sveta, doby, toho, čo je nenávratne preč, čo je „spálené“. Táto kulisa je akýmsi vchodom do vnútornej slobody.
S pozdravom Dana Podracká