Vo Vindfjelltunete v Nórsku sa na mládežníckej výmene stretlo štyridsaťosem mladých ľudí reprezentujúcich päť krajín - Slovensko, Turecko, Nórsko, Litvu a Spojené kráľovstvo. Slovensko reprezentovali študenti Gymnázia Hlinská zo Žiliny. Prečo sa rozhodli vycestovať a skúsiť projekt Erasmus+? Aké vedomosti a zručnosti získali projektom Capture Nature? Aj na tieto otázky vám prezradia odpoveď štvrtáci Eliška, Janko a Monika a ich dve vedúce Patrícia a Nika.
Prečo ste sa rozhodli ísť na projekt Capture Nature do Nórska? Mali ste nejaké očakávania pred projektom a ako sa Vaše očakávania naplnili? Čo ste sa projektom naučili?
Eliška Stoklásková: Toto bol môj druhý Erasmus+ a dozvedela som sa o ňom naozaj na poslednú chvíľu. Ponuku zúčastniť sa som dostala od našej pani riaditeľky. Ja som ten typ človeka, ktorý spontánne kývne na všetko, čo sa mu zapáči. Už som raz na Erasme bola a vedela som, čo všetko to bude zhruba zahŕňať. Nemala som teda dôvod povedať nie. Už len preto, že sa išlo do Nórska a téma projektu mi nebola cudzia.
Od projektu som nemala veľké očakávania. Väčšinou čakám len to, čím ma organizátori prekvapia. Išla som tam s myšlienkou prekonať svoju bariéru z rozprávania sa s neznámymi ľuďmi, začať viac komunikovať, zlepšiť sa v angličtine a nájsť si kamarátov možno aj na celý život. Samozrejme, očakávala som, že sa bude chodiť často do prírody. Nórsko ju má naozaj prenádhernú. Viem určite, že ma nič nesklamalo.
Ján Barčiak: Mám viacerých spolužiakov, ktorí sa počas gymnázia stihli pozrieť cez program Erasmus+ za hranice. Za tri roky som niečo také pri mojich aktivitách v škole aj mimo nej nestihol zažiť. Počas týchto letných prázdnin som si však povedal, že pred maturitou by som chcel niekam ísť - bolo mi jedno, kam - a využiť aspoň raz túto jedinečnú možnosť. Ponúknutý projekt v Nórsku zo strany školy mi presne toto splnil, dokonca aj samotná téma mi sadla ako uliata.
Určite som čakal veľa nových kontaktov a poznanie iných národov a kultúr. A keďže projekt bol aj o fotografovaní, dúfal som, že aj na tomto poli sa zlepším. Myslím, že všetko, čo som na projekte zažil, ma nesmierne obohatí do budúcnosti a budem z toho čerpať aj o niekoľko rokov. Nateraz však mám veľa fotografií, zážitkov, známych z rôznych kútov Európy a presvedčenie, že spolu dokážeme vyriešiť veľa aj napriek tomu, že si občas nerozumieme.
Asi jediná vec, ktorá sa mi počas projektu nesplnila tak, ako som očakával, bolo nahliadnutie do života Nórov a porovnanie ich spoločnosti s tou našou. Keďže sme pôvodných Nórov nemali veľa príležitostí stretnúť, nebolo veľmi čo sledovať a porovnávať. Na druhej strane sa mi naskytla možnosť vidieť, ako v rámci Nórska funguje skupina prisťahovalcov, ktorí sa rozhodli zostať v tejto severskej krajine.
Monika Machútová: Možno to bude znieť neuveriteľne, ale ešte predtým, ako sa mi poskytla možnosť zúčastniť sa projektu, plánovala som tento rok navštíviť Nórsko, avšak nevyšlo mi to. Presne ten istý Erasmus+, ktorého sme sa zúčastnili, som dokonca videla pár dní predtým, než nám bol ponúknutý na stránke Sytev-u a povedala som si, že to je presne téma pre mňa a že by som sa presne takého Erasmu+ rada zúčastnila. Preto som neváhala takmer ani sekundu a rozhodla som sa ísť.
Úprimne, keďže som sa nikdy predtým žiadneho Erasmu+ nezúčastnila, nevedela som, čo mám čakať. Trochu som sa však bála, pretože osobne nie som veľmi komunikatívna, pokiaľ ide o neznámych ľudí. Ttiež som ambivert a ešte som nikdy nebola tak dlho mimo Slovenska (čo mi nevadí, práve naopak, na to som sa tešila). Jediná vec, čo som očakávala od projektu, bolo zlepšenie sa vo fotografovaní prírody a nájdenie spôsobu ako šíriť záujem o environmentalistiku.
Povedala by som jednou vetou, že rozhodnutie zúčastniť sa daného projektu bolo jedno z najlepších v mojom živote a taktiež dni strávené v Nórsku boli doteraz jedny z najkrajších v mojom živote. Naučila som sa nespočetne veľa vecí, od fotografovania, cez komunikovanie, socializovanie až po tancovanie spoločenských tancov a upevňovanie medzinárodných vzťahov. Je toho naozaj dosť, až toľko, že keby to mám všetko vypísať, bolo by to na neskutočne veľa strán.
Nika Laurenčíková: Popri štúdiu na Univerzite sa snažím zapájať do mimoškolských aktivít, vzdelávaní a workshopov. Tak som vďaka projektu cez Iuventu, ktorého témou bola environmentalistika, spoznala organizáciu Sytev. Stala som sa aktívnou dobrovoľníčkou v písaní projektov Erasmus mobilít. Pretože som dovtedy poznala projekty vo fáze tvorby, chcela som vedieť viac… viac o tom, ako prebiehajú Erasmus projekty či konkrétne aktivity v realite - spoznať nových ľudí, organizácie a zažiť pravú multikultúru. Tak som dostala možnosť vycestovať na projekt s názvom Capture Nature. Musím povedať, že zážitok to bol poriadny. Atmosféra nabitá aktivitami, zábavou, smiechom a tiež novými vedomosťami. Počas projektu patril každý večer jednej krajine, ktorá mala odprezentovať svoje zvyky, tradície, národné jedlo, piesne alebo rôzne zaujímavosti. Mali sme možnosť vyskúšať typický anglický čaj, nórske cukríky („mňam“), vysloviť turecké jazykolamy a spoznať DJ-a z Litvy. Projekt Capture Nature mi priniesol množstvo zážitkov a zdokonalila som sa tiež v anglickom jazyku - zahodila som predsudky, že neviem dobre po anglicky. Veď predsa, keby som mala strach rozprávať, nespoznala by som ľudí, ktorí ma inšpirovali na svojej ceste.
Patrícia Bajcsiová: Do projektu som sa dostala po tom, ako ma oslovila pani riaditeľka nášho Gymnázia. V podstate som ani chvíľku neváhala a hneď som súhlasila. Veľmi som v poslednom čase premýšľala o navštívení niektorej zo severských krajín. Nevedela som, čo mám očakávať, keďže to bol môj prvý Erasmus+ tohto typu. Možno som čakala viac „študijnú” atmosféru, ale v procese som si uvedomila, že mládežnícke výmeny prinášajú dôležitejšie hodnoty ako klasické „vzdelávanie”. Ide skôr o rozvoj zručností a kompetencií do života (napr. jazykové zručnosti, digitálne kompetencie). Mladí ľudia sa tu učia komunikácii a kooperácii s neznámymi ľuďmi, samostatnosti a zodpovednosti.
Na začiatku projektu, kým sa človek skamaráti s ostatnými členmi skupiny, ocitá sa trošku mimo svoju komfortnú zónu a musí sa naučiť s tým popasovať. My sme mali podľa mňa v začiatkoch veľkú výhodu, a to najmä pre introvertov, a to takú, že sme vycestovali ako skupina. Do istej miery sme sa poznali a približne sme vedeli, čo môžeme očakávať, vedeli sme sa dohodnúť na tom, čo kto vezme, ako bude vyzerať naša kultúrna noc, a podobne.
Veľmi sa mi páčila práca našich organizátorov-facilitátorov. Bolo vidieť, že v podobných projektoch sa cítia ako doma. Išlo im to dobre. Veľmi rýchlo docielili, že sme sa s projektom zžili, pomohli nám kvalitným teambuildingom a aktivity boli celkovo rozvrhnuté dobre čo sa týka množstva, dĺžky a rôznorodosti. Mali sme čas na prácu i na zábavu a vzájomné spoznávanie sa. Myslím, že projekt nás ako skupinu zblížil a zároveň nám priniesol množstvo nových priateľstiev. Mnohí participanti zároveň získali aj väčšiu sebaistotu v komunikácii. Mne osobne okrem trošku inej dimenzie vzťahu s gymzákmi priniesol aj nápady na rôzne aktivity, najmä čo sa týka neformálneho vzdelávania, napr. na triednické hodiny.
Ktoré nadobudnuté vedomosti/zručnosti z projektu Capture Nature viete využiť v škole či v živote?
Eliška Stoklásková: Predovšetkým z workshopov o fotografovaní som si do budúcna zobrala veľa. Pocítila som to hneď ako som sa z projektu vrátila domov. Vždy keď idem cez park alebo len tak kráčam po ulici, odrazu si všímam veľa detailov a mám pohnútky ich všetky zvečniť na fotke. Keď tú fotku naozaj idem urobiť, začínam o nej premýšľať. Začnem sa na danú vec pozerať z viacerých strán. Musím sa sústrediť. A to je to, čo som sa tam naučila. Zíde sa mi to aj v situácii, kedy budem hodnotiť fotografie niekoho iného. Napríklad fotografie profesionálnych fotografov na výstavách či internete.
Čo využijem ďalej a zároveň sa mi páčilo najviac, boli kultúrne večery. Teraz, keď budem chcieť navštíviť nejakú z krajín, ktoré sa projektu zúčastnili, budem o nej vedieť viac a nepôjdem do nej s pocitom, že ju absolútne nepoznám. Teraz si akurát vravím, že ich chcem poznať ešte viac. Nezabudnem na skvelý tanec Dalmat Halayi, ktorý ma naučili Turci. Určite ho ukážem veľa známym.
Odkukala som tu zopár zaujímavých energizerov, ktoré sa mi hodia na naštartovanie študentov v Literárnom klube. Už len preto, že začíname tvoriť pred vyučovaním a väčšina je mysľou ešte vždy v posteli a spí.
Ján Barčiak: Už počas zostavovania diseminačných aktivít mi bolo jasné, že mnoho z workshopov a aktivít z projektu využijem na Mediálnom klube na mojej škole. Veľmi dobrý dojem vo mne takisto zanechalo modelové zasadnutie OSN, z ktorého si odnášam cenné postrehy. A keďže rád fotím, určite si spomeniem aj na seminár s Ginou a hodiny strávené v prírode s okom pritlačeným na hľadáčik.
Do života mi projekt dal najmä poznanie iných kultúr a národov. Prekvapením pre mňa bol britský tím zložený poväčšine z Nebritov alebo Európanov študujúcich na ostrovoch. Podobný pocit som mal z členov nórskej organizácie, ktorá projekt viedla, ktorí boli takisto imigranti alebo ich potomkovia. Bolo veľmi cenné spoznať život „kultúry v kultúre” a vnímať to, čo sa na Slovensku dá vnímať len ťažko, ak vôbec - multikultúrnu spoločnosť.
Monika Machútová: Ako som spomínala vyššie, keďže je tých vecí, čo som sa naučila viac než dosť, uplatnenie vidím vo viacerých aspektoch života, vrátane školy.
Projekt mi jednoznačne pomohol v zlepšení komunikácie ako takej a hlavne v angličtine, čo môžem ďalej využiť napríklad na maturite. Okrem toho som sa naučila lepšie spolupracovať a rešpektovať názory a nápady druhých, čo sa dá veľmi dobre uplatniť v školskom kolektíve.
To, čo môžem využiť v živote, sú napríklad znalosti o fotografovaní, keďže by som sa mu chcela naďalej venovať. Projekt mi veľmi pomohol v prekročení ďalšej hranice mojej komfortnej zóny, čo ma posúva stále vpred. Určite využijem aj nové poznatky z oblasti environmentalistiky na šírenie osvety, či už problémov týkajúcich sa našej prírody, alebo zlepšení či pozitívnych správ. Toto využitie spolu s fotografovaním považujem za jedno z najpraktickejších. Aj keď všetko, čo som sa za 10 dní na projekte naučila, mi dalo do života veľa.
Nika Laurenčíková: Na projekte som vyskúšala pozíciu lídra skupiny. Zlepšila som sa v komunikácii v anglickom jazyku. Na projekte sme tiež prezentovali pred publikom. To bola pre mňa výzva! Aktivity, ktoré pre nás pripravili facilitátori, prispeli k dobrej priateľskej atmosfére. Dozvedela som sa viac o fotografovaní a úprave fotiek. Pre mňa obzvlášť zaujímavá skúsenosť bola spolupráca v multikultúrnom tíme. Zdieľať rôzne názory, myšlienky, dozvedieť sa a vytvoriť niečo nové.
Patrícia Bajcsiová: Projekt mi priniesol nápady, ktoré môžem preniesť do vzdelávania. Naučila som sa niekoľko spoznávacích a teambuildingových aktivít, ktoré budú užitočné najmä pre žiakov prvého ročníka po príchode na našu školu. Páčila sa mi aktivita modelového zasadnutia OSN, ktorú by som chcela niekedy aj vyskúšať. Celkom zaujímavý bol aj brainstorming v skupinách alebo aktivita Mission impossible, kde sme mali za veľmi krátky čas splniť veľmi veľa úloh - tu nešlo o to všetko splniť, ale pracovať ako tím s ľuďmi, ktorých poznáte pár dní. To je jedna z kľučových zručností, ktorú zamestnávatelia na trhu práce vyžadujú.
V projekte Capture Nature, ako názov napovedá, sme sa mali zaoberať prírodou a jej fotografovaním. Teraz po projekte si viac uvedomujem, že dobrú fotografiu neurobím, keď sa ponáhľam. Potrebuje čas a trpezlivosť. Od projektu si zároveň všímam prírodu inak - viac hľadám a vnímam jej krásu. A je jedno, či ju chcem zachytiť fotoaparátom, alebo sa len tak zapozerať a „cvaknúť” si ju iba do svojej pamäti.